Napriek tomu, že ho tak mnohí nazývajú, odpoveď znie: NIE.
Downov syndróm je genetická anomália spôsobená treťou kópiou 21. chromozómu. Stačilo by, keby sa nad tým zamyslíme logicky: ak by šlo o chorobu, natíska sa nám tu otázka: A ako ho liečime? Existuje nejaký medikament, ktorý by ho vyliečil? Veru že nie.
Okrem označenia choroba si občas Downov syndróm odnesie aj iné rôzne pomenovania. Jedným z najabsurdnejších je Abnormalita. Na Downovom syndróme nie je však nič nenormálne, či abnormálne. Je na ňom mnoho jedinečného. Nie nenormálneho.
Downov syndróm je dedičný v približne 1 % prípadov translokačnej formy. V ostatných prípadoch Downovho syndrómu ide o úplnú náhodu a jediným známym faktorom zvyšujúcim riziko Downovho syndrómu je vek matky. Keďže stále nie je vedecky dokázané, čo spôsobuje, že si 21. pár chromozómov povie, že dva sú málo, tvrdiť, že je dedičný (mimo 1% z prípadov translokačnej formy), by bolo nesprávne a najmä zatiaľ vedecky nemožné, alebo aspoň nepreukázateľné.
Nie je jasné, čo je kritériom na to, aby sa objavili v chromozomálnej línii chromozómy navyše. Preto sa deti s Downovým syndrómom rodia matkám ako mladším, tak aj v strednom veku. Preto sa rodia matkám rôznych národností, rás, ale aj spoločenských statusov (to dokladáme ako aspekt pre mylnú domnienku, že vznik extra chromozómu môže ovplyvniť dlhodobý psychický stav ovplyvnený sociálnym zázemím, či nedostatkom).
Pravdou je, že vekom ženy sa šanca, že sa objaví u jej dieťatka chromozomálna anomália, zvyšuje. Zatiaľ čo podľa niektorých odhadov a výskumov je u ženy vo veku 25 rokov šanca na narodenie dieťatka s DS 1:1250, u ženy nad 40 je to už 1:100. Znamená to však, že mladším ženám sa dieťatko s DS nenarodí? Toto je hlboký omyl. Je mnoho mladých mamičiek dokonca v teenagerskom veku, ktorým sa narodilo bábätko s Downovým syndrómom.
Je možné, že časom sa bude predsa len vek mamičiek, ktoré porodia dieťa s DS, znižovať? Uvidíme v nasledujúcich rokoch...
Už dnes vidíme trend mladších žien, ktorým sa takéto šťastíčko nevyhýba.
Ťažko odhadnúť frekvenciu objavenia sa zdravotných problémov, ale prakticky áno, mávajú ich. Najčastejšie sú to vrodené problémy so srdcom, so štítnou žľazou, neskôr problémy so zrakom, či sluchom. V staršom veku je tu zvýšené riziko na Alzheimera (stretáva sa s ním približne 26% ľudí s Downovým syndrómom nad 50 rokov).
Našťastie je dnes medicína tak ďaleko, že sa mnohé problémy, napríklad so srdiečkom, dajú operovať buď ešte počas prenatálneho vývinu, alebo v správne stanovenom čase po narodení. Nehovoriac o rôznych typoch operácií zraku a zdravotníckych pomôcok pre sluchové problémy. Okrem toho môžu mať nižšiu imunitu, preto užívajú rôzne doplnky a posilňovače imunitného systému.
Približne 2% detí s Downovým syndrómom má skúsenosť s leukémiou (je veľká šanca, že ju zvládnu prekonať) a niektoré deti ale aj adolescenti trpia tzv. spánkovým apnoe (porucha spánku, počas ktorého môže dochádzať aj k zástavám dýchania, existujú rôzne terapie, ale aj operácie, ktoré odstránia prekážku v dýchaní).
Asi 5% detí môže mať k Downovmu syndrómu pridružený aj Autizmus. [LINK NA https://downovsyndrom.sk/v16/node/95]
